Merida prológ

3. june 2016 at 11:39 | Tiffany Hepburn |  Merida


Uprostred ulice nehybne stála postava. Drobná, nevýrazná, akoby z iného sveta. Dlhé ohnivé vlasy, ktoré jej zvyčajne padali v hustých kučerách na útly chrbát sa jej tentokrát mokré od dažďa lepili na tvár. Bolo chladno, no ona akoby ho necítila. Popravde necítila takmer nič.

"Hej, ty!" ozvalo sa za ňou. Dievčina po chvíli, ktorá sa vliekla akoby trvala celé minúty a nie len pár sekúnd, pootočila hlavu za hlasom. Nie úplne. Len trošku. To však stačilo na to, aby zbadala muža, ktorý bol jej úplným opakom. Mohutnými ťažkými krokmi sa k nej blížil. Či jej chcel pomôcť, alebo ublížiť sa nikdy nikto nedozvedel. Dievčina pomalým, ťahavým pohybom zdvihla pravú ruku. Chytila muža za teplú obrovskú ruku a uprela naňho svoj pohľad. Muž inštinktívne cúvol dozadu. Pozeral sa do očí čiernych ako noc. Tam, kde mala mať bielka bola len temnota. Neprekonateľná, hlboká temnota. Jedna jeho časť chcela ujsť. Premôcť to mladé žieňa, ktoré nemohlo mať viac ako 16 rokov a nechať ju napospas svetu. Druhá, a nanešťastie tá silnejšia časť, sa strácala v temnote jej očí. Padal do nej, nechal ju, aby ho pohlcovala. Cítil, ako mu od končekov prstov prechádza po tele teplo. Spaľoval ho jeho vlastný vnútorný oheň.

"Kto si?" spýtal sa jej. V ušiach mu hučalo a jeho hlas znel akoby spod vody. Hlbokej čiernej vody. Čiernej, ako jej oči. Dievčina pomaly otvorila ústa, ale namiesto odpovede z nich vyšiel dlhý vysoký tón. Len jeden. Čistý a dokonalý. Tak málo stačilo k tomu, aby ho celého spútala. Cítil, že patrí len a len ten malej ryšavej neznámej. Zovretie jej ruky povolilo. Na jeho prekvapenie už nechcel utiecť. Jediné, po čom túžil, bolo nasledovať každý jej krok.

"Som Merida," zašepkala. "Som tvoja skaza, Chris."

"Merida," zopakoval, akoby skúšal chuť jej mena. Sladkú, no pod povrchom jedovatú chuť. Viac povedať nestihol. Jeho telo sa zrútilo do čierňavy Meridiných očí. Padal hlboko. Na miesto, kde aj najláskavejší človek stratí svoje srdce.

Tam, kde predtým stálo nezvyčajné dievča neostalo nič. Jej existenciu dokazovala len malá červená korálka. Obyčajná, drevená s akou sa hrajú malé dievčatká. To si o nej pravdepodobne mysleli okoloidúci s bystrím okom. Nikomu nenapadlo, že tam bola Merida. Nikomu nenapadlo, že miesto, kde sa objaví jej malá červená korálka bude už navždy poznačené temnotou.
 

Be the first one to judge this article.

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement