Merida 3. kapitola

21. june 2016 at 23:49 | Tiffany Hepburn |  Merida



Bolo to ako pozerať sa na niekoho, koho poznáte celý život, no aj tak ste ho nikdy nevideli. Neveriacky hľadel na mohutnú hrivu neposlušných vlasov, ktoré jej na bielej pokožke takmer svietili. Poznal tie rozprávky už aj odzadu. O dievčati, ktoré blúdi svetom a hľadá duše hriešnikov. A zrazu stála tu. Pred ním. A vo vzduchu medzi nimi stále visela ozvena jej mena.

Merida sa bezúspešne snažila skryť prekvapenie v tentokrát zelených očiach. Začarovala si ich, aby ho tá nepreniknuteľná čierna nevystrašila, ale zdá sa, že zbytočne. Poznal ju. Nevedela odkiaľ, ale poznal ju.

"Prepáč," dostal zo seba po chvíli, aby prerušil to trápne ticho, ktoré nastalo. "Len vyzeráš ako dievča z rozprávky, ktorú mi otec čítaval."

Meride sa viditeľne uľavilo. "Chceš povedať, že vyzerám ako princezná?" povedala so žiarivým úsmevom. O nič nešlo. Len sa jeho sny zhmotnili. Nič, čo by nedokázala uhrať.

"Nepovedal by, že išlo o princeznú," povedal Chris opatrne, akoby sa bál, že dievčinu pred ním urazí.

"Pleť ako mlieko,
vlasy ako oheň,
keď Meridu stretneš,
povedz svetu zbohem." odrecitovala Merida s úsmevom. "Poznám tú rozprávku. Mama mi ju rozprávala ešte keď som bola v postieľke. Práve ona ma inšpirovala k tomuto." pohodila bezstarostne vlasmi.

"Nepovedal by som, že je na nej čo milovať. Je to vrahyňa. Zabíja nevinných."

"Aby ochránila svojich!" namietla Merida popudene. "Je cieľavedomá. A silná. Chráni svoj ľud pred skazou. Čo to máš?" kývla hlavou k jeho rukám, aby zmenila tému. Vedela, že sa pohybuje na tenkom ľade.

Chris povolil zovretie kôpky papierov na svojej hrudi a jeden jej podal. "Môj otec včera neprišiel domov. Ešte niekdy sa to nestalo. Vždy je presný ako hodiny. Cítim, že sa niečo stalo. Ale polícia mi nepomôže, pretože nie je preč dosť dlho. O 48 hodín," napodobnil nepríjemný ženský hlas. "Keby si ho videla, budem rád ak sa ozveš,..." vetu zakončil mierne spýtavým tónom.

"Som Angela," usmiala sa naňho a rýchlo sa otočila na odchod. V ruke stále zvierala papier, ktorý jej dal. Chladný tenký s fotkou mohutne vyzerajúceho muža. Ešte chvíľu sa pozerala do jeho očí. Tých, ktoré boli naposledy tak vystrašené. Bolo v nich ešte niečo. Zmierenie sa zo svojím osudom. Vedel, kto je ona. Vedel, prečo prišla aj to, čo sa s ním stane.

Obetoval sa, aby zachránil vlastného syna. Preto nevedela, že chytila nesprávneho. Ich aura bola tak podobná, akoby žili jeden v druhom.

Chris sa ešte naposledy otočil za dievčinou z rozprávok, ale už bola preč. Akoby sa vyparila vo vzduchu. Ostalo po nej len veľké čierne pero, ktoré pomaly kleslo na zem a zmizlo rovnako, ako ona.
 

Be the first one to judge this article.

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement