Merida 2. kapitola

14. june 2016 at 15:44 | Tiffany Hepburn |  Merida



Meride chvíľu trvalo, kým našla to miesto. Ráno ju zobudil nepríjemný pocit. Donútil ju vyliezť z teplej postele a nepríjemne zapáchajúcich perín. Jonathanovi, ktorého pokožka sa v žiare slnka leskla, nevenovala už ani jediný pohľad. Nemala čas na nejaké pohľady. Už len dva dni. Dva dni, ktoré môžu rozhodnúť o živote alebo smrti jej dimenzie.
Práve preto stála pred starou budovou, z ktorej sa občas odlomil kúsok omietky. Nad vchodom visel nápis oznamujúci, že ide o školu. Vstúpila do jej útrob. Okamžite ju ovanul ťažký vzduch. Bola to zmes strachu, rôznych pováh a hlavne nevybitých hormónov.

"Tínedžeri!" odfrkla si s čo najväčším pohŕdaním v hlase. Nikto si to nevšimol. Nemohli si to všimnúť. Bola zahalená rúškom tajomstva. Kúzlom, ak to tak chcete nazvať. Začala sa predierať cez ostatných šikovne ako mačka. Akoby bola len vietor, ktorý sa vám zamotá do vlasov, urobí novú frizúru a opäť zmizne ticho ako mačka na love.

Bolo to ťažké. Nájsť tie správne dvere. Tú správnu osobu. Nájsť JEHO. Všade sa vznášali malé, bezvýznamné aury. Niektoré nevinné, niektoré zlé a niektoré také slabé, že boli priam odsúdené na zánik. Osamelí jedinci, ktorí nedôverovali ani sami sebe. A to z nich robilo slabochov.

Zrazu ju ucítila. Žiarila ako ranná hviezda. Mierne zastretá ranná hviezda. No aj napriek tomu prekrývala všetky ostatné. Zatienila ich svojou silou. A Merida vedela, že našla toho správneho. Už chápala, prečo chcú práve jeho. Porozhliadala sa okolo seba. Konečne zbadala šticu hnedých vlasov. Odstávali na všetky strany. Z napätia jeho mierne zhrbených pliec vedela, že to nebol zámer. Niečo sa stalo. Niečo, čo ho donútilo jednoducho sa neučesať. Tak preto ten pochmúrny náter okolo inak dokonale čistej aury. Bol smutný. Priam zdevastovaný. A to ju tešilo ešte viac. Zlomení ľudia sú ľahká korisť.
"Chris.." oslovila ho. Len pre istotu. Aby sa opäť nezmýlila. Aj tak si pred radou urobila problémov viac ako dosť.
Chris sa prudko otočil. Pred očami sa mu zjavila záplava blčiacich červených vlasov a neprirodzene čiernych očí. Nemohol sa zbaviť pocitu, že tú záhadnú krásku, ktorú každý prehliada, pozná.

"Je to ako v zlom filme, však Chris?" prehodila, akoby sa poznali celý život. "Tak voláte tie pohybujúce sa obrázky nie? Príde nové dievča na školu, zamiluje sa do chlapca so žiariacimi zelenými očami, presne ako tými tvojimi..." koniec vety nechla visieť vo vzduchu a pobavene sledovala, ako sa ten vystrašený človiečik pred ňou nedokázal zmôcť na slovo.

"Merida," vydýchol po chvíli Chris so strachom v očiach.
 

Be the first one to judge this article.

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement