Merida 1. kapitola

4. june 2016 at 18:15 | Tiffany Hepburn |  Merida


Merida sa vyčerpane hodila do mäkkej postele svojho malého bytu. Nikdy v jednej dimenzii neostávala dlhšie, ako bolo potrebné, ale aj keď sa jej to nepáčilo, zmocnila sa toho nesprávneho. Vedela, že jej to pred Radou len tak neprejde. Musela napraviť svoju chybu a doviesť im správneho. Aj tak nechápala, prečo chcú práve toho. Všetci ľudia sú rovnakí!

"Odchádzame?" ozval sa hlas z kúpeľne. Merida otočila hlavu práve vo chvíli, keď vo dverách zjavil Jonathan. Z krátkych blond vlasov mu kvapkala voda a pomaly stekala po zlatistom tele až na zem. Merida pokrútila hlavou a usmiala sa naňho. Vždy ju pohľad na Jonathanovo polonahé telo vedel upokojiť. "Pokazila som to. Myslela som, že to bol on. Veď vieš, ako sa na seba podobajú." pokrčila plecami. Nevyzerala, že by ju to príliš mrzelo. Jonathan si ľahol k nej a privinul ju k sebe pevnými pažami. "Necítila si jeho auru?"

"Cítila," zamrmlala a oprela si hlavu o jeho hruď. "Ale zacítila som ju neskoro. Vieš, že keď raz začnem, nemôžem prestať. Mimochodom, strašne smrdíš, čo si to na seba zas dal?" poznamenala, keď zacítila z jeho pokožky vôňu pánskeho sprchového gélu. Nikdy jej ľudský svet nejak zvlásť nevoňal.

Poznámku o svojej aróme radšej odignoroval. Teraz ho trápili dôležitejšie veci. "Merida,čo ak toho muža budú hľadať?" v očiach sa mu zablysol hnev. Teda, ak sa mu v nich niečo zablysnúť mohlo. Boli rovnako čierne a hlboké ako Meridine.

"Veď zas o tak veľa nešlo," zamračila sa naňho a urazene sa mu otočila chrbtom. "Vždy ich hľadajú, no nie?"

"Možno, ale vtedy už v tej dimenzii nie sme a nemôžu nás chytiť. Ale teraz si svoju úlohu nedokončila a musíme tu ostať trčať. Merida, poslali ťa sem preto, že si jedna z najlepších. Ak toho správneho nenájdeme včas, bude to náš koniec."

Merida sa prudko postavila a na zem zhodila pár pohárov, ktoré sa trieštením rozbili. "Myslíš že to neviem?! Fajn, zlyhala som!" vykríkla. až teraz si uvedomila, akú strašnú vec spravila. Nie preto, že odsúdila iného človeka, ale preto, že ľudská rasa bola zo všetkých v dimenziách najhoršia a oni tu ostali trčať. "Máme ešte dva dni, kým sa uzavrie portál. Dovtedy ho nájdem," uistila Jonathana už miernejšie a pomaly prešla k oknu. Pohľadom skenovala rozprestierajúce sa mesto pod ňou. "Niekde tam je. Cítim ho. Ja si ťa nájdem, Christian Galwin." Privrela oči, akoby ho chcela nájsť v tom množstve malých hmýriacich sa postavičkách, ktoré vystresovane behali pod nimi. Musela uznať, že niečo na tých ľudoch predsa len bolo. Milovala ten chaos a stres, v ktorom stále boli.

Jonathan sa k nej potichu priblížil a priložil jej pery na odhalený krk. Pod tenkou perlovo lesklou pokožkou jej prúdila horúca krv. Jemne do nej zahryzol. Nie tak silno, aby jej ublížil, ale dosť silno na to, aby zaklonila hlavu a z úst sa jej vydral tichý vzdych. Bol to ten najsladší zvuk, aký poznal. Pomaly sa začal posúvať k uchu. Vedel, že keby má Merida srdce, išlo by jej pri každom bozku vyskočiť z hrude, priamo na jeho dlaň. No ona žiadne nemala. Stratila ho vo chvíli, keď jej oči sčerneli. Vo chvíli, keď sa rozhodla vybrať si cestu zla. Tak ako on. "Poď si ľahnúť, je neskoro" chytil ju za ruku a pomaly tiahol k obrovskej posteli. Merida išla poslušne za ním. Obidvaja však vedeli, že spať túto noc nebudú.
 

Be the first one to judge this article.

Comments

1 Slečna Lhářka Slečna Lhářka | Web | 10. june 2016 at 13:43 | React

Nebudu chodit kolem horké kaše a řeknu to na rovinu: Holka, ty vážně umíš psát! Už je to vážně dávno, co jsem na blogu narazila na příběh, který by mě tak zaujal. Upřímně, mám pocit, že úroveň pisálkovských blogů poslední dobou klesá, ale to může být i tím, že já čím dál náročnější, hm :D Každopádně, tahle povídka se mi zatím vážně líbí, jsem zvědavá, co se z toho vyklube. A hlavně jsem zvědavá, co se vyklube z Meridy, ta působí jako osoba, která toho spoustu skrývá.. Doufám, že se jí časem dostaneme víc do hlavy, ráda bych znala její způsob uvažování, motivy a všechno! A samozřejmě taky doufám, že se dozvíme pro koho vlastně pracuje, proč pro něj pracuje, jaké je její poslání... Promiň, možná jsem se trochu moc nadchla. Vážně doufám, že další kapitola už je ve výrobě, jsem opravdu zvědavá, co se bude dít dál!
A... předpokládám, že ti nebude vadit, když si tě přidám mezi oblíbené blogy, viď?

2 Iva* Iva* | Web | 12. august 2016 at 15:11 | React

Ja len súhlasím a opakujem, čo tu predo mnou napísali iní, píšeš úžasne :) Vyzerá to na zaujímavý príbeh, rada by som sa o poslaní Meridy dozvedela viac, ale napokon nevyzerá až tak čierne ako som si myslela. Možno si to zle vysvetlujem....ale k Jonathanovi ju niečo púta, a tiež nie je úplne bezcitná. Aj v absolútnom zle sa možno nachádza niečo ľudské.

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement